Cirkev Adventistov siedmeho dňa Žilina

Boží láska se ujala slova a řekla: „Toužím po nějakém protějšku, po bytosti, se kterou bych mohla mít společenství, bytost, které bych mohla žehnat a milovat ji!“

Na to řekla Boží všemohoucnost: „To není žádný problém! Stvořme prostor pro život a živé bytosti a jako korunu stvoření učiňme člověka, aby nám byl podobný.“

Ozvala se Boží spravedlnost: „Ale musí to být bytost, která je jako my. Myslím tím…, jak bychom mohli žít společně s lidmi a jak by ten život vůbec mohl fungovat, pokud by lidé s námi nesdíleli naše hodnoty? Člověk s námi musí sdílet ve všech oblastech života naše pochopení toho, co je a není správné, jinak se Země stane ďábelským místem nespravedlivých a sebespravedlivých.“ Pokračovať v čítaní →

Jedného dňa sa študent spýtal svojho učiteľa: „Učiteľu, čo je to láska?“
Učiteľ mu odpovedal: „Skôr, ako ti odpoviem na tvoju otázku, choď na pole, nájdi tú najväčšiu pšenicu a vráť sa späť. Ale pravidlo je, že cez pole môžeš prejsť iba raz. Nemôžeš sa v poli vrátiť, aby si splnil svoju úlohu, čo najlepšie.“

Študent teda išiel na pole. Keď prechádzal prvým radom, uvidel krásnu veľkú pšenicu. Ako k nej podišiel, zamyslel sa…Možno neskôr uvidím ešte väčšiu ako je táto. O chvíľu skutočne uvidel väčšiu, ale opäť sa zastavil a pomyslel si, že možno tam ďalej bude predsa len ešte väčšia, a tak ju neodtrhol. Pokračovať v čítaní →